vyber si stredisko:
Na konci 19. storočia vzrastal záujem turistov o Vysoké Tatry. V tejto súvisloti vznikali požiadavky na pohodlnú dopravu turistov až do horských osád. Existencia Košicko-bohumínskej železnice, ktorá viedla v podhorí, a teda v neveľkej vzdialenosti od prosperujúcich tatranských osád, oživovala myšlienku železničného prepojenia. Obrovský záujem turistov bol obzvlášť o osadu Štrbské Pleso, ktorá mala okrem mnohých hotelov aj štatút liečivých kúpeľov (od roku 1885). Na základe aj týchto podnetov bola v lete roku 1895 započatá výstavba vlastnej trate s dĺžkou 4,75 km. Stavbu viedli stavitelia zo Spišskej Novej Vsi, Adolf Niedenthal a Žigmund Kornhäuser. Prevádzka na dráhe začala necelý rok po začatí výstavby, 27. júla 1896. Ozubnicová železnica mala rozchod 1 000 mm a bola na nej použitá ozubnicová sústava Riggenbach. Železnica zo svojej údolnej stanice v Štrbe prekonávala do vrcholovej stanice na Štrbskom Plese prevýšenie 454 m s maximálnym stúpaním 127 ‰. Pozdĺž trate viedla paralelne cesta, s ktorou sa trať križovala celkovo 12 krát (bez priecestných zabezpečovacích zariadení). Jazdnú súpravu tvoril parný rušeň, ktorý tlačil pred sebou najviac 2 vozne. Park vozidiel tvorili 2 parné rušne (výrobca Floridsdorf), 4 dvojosové osobné vozne a 2 dvojosové nákladné vozne vyrobené v roku 1896 budapeštianskou firmou Ganz. Prevádzka bola ukončená počnúc sezónou 1933, kedy bola pre nerentabinosť nahradená autobusovou dopravou.
Štrbské pleso pozná asi každý. Aj tak o ňom určite neviete všetko. Nachádza sa v nadmorskej výške 1346 metrov, hneď vedľa obce, ktorá nesie rovnaký názov. Spomeniem len, že sa jedná o najvyššie položenú obec na Slovensku. Ale naspäť k téme, pleso má rozlohu 19,76 hektárov a dosahuje hĺbku 20 metrov. Dĺžka tohto jazera je 640 metrov a šírka približne 600 metrov. Ako každé pleso, aj toto vzniklo roztápaním ľadovcov. Je druhé najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách na slovenskej strane. Vzhľadom na polohu jazera je hladina priemerne 155 dní v roku zamrznutá a pokrytá ľadom. Nevteká doň, ani z neho nevyteká žiadny potok. Prvá zmienka sa datuje na rok 1644, aj keď pred príchodom prvých “turistov” ho poznali bylinkári a lesníci. V 19.storočí sa v zime pre chladiarenské účely lámal ľad, ktorý sa pre jeho čistotu dovážal do Berlína, Viedne či Budapešti. Medzi ďalšie kuriozity patrí výskyt vzácnej ryby, konkrétne sa jedná o severský síh maréna. Jeho čistá forma sa už pravdepodobne nikde inde v prírode nenachádza. Medzi ďalšie kuriozity patrí lyžiarský skokanský mostík, ktorý tu stojí od roku 1966. Tento spiaci obor už dlhé roky stráži hladinu plesa, na aktívny šport sa už žiaľ nevyužíva. Návštevu Štrbského plesa rozhodne odporúčame. Príjemná prechádzka popri jazere poteší. Osobne tam chodím najradšej pred západom slnka, keď sa červené zapadajúce slnko odráža od hladiny jazera. Na hladine tiež stretnete večne prítomné kačky a všade okolo neho zahraničných turistov. Ideálne na výlet s deťmi, na romantické prechádzky pri západe slnka, alebo na psychický relax.
Skokanské mostíky sú súčasťou lyžiarskeho Park Snow na Štrbskom Plese v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách, ktorý je jedným z najkrajších areálov na Slovensku.Štadión na skoky má mostíky P-70 a P-120 so skokanskými vežami z oceľovej konštrukcie.Na vyššom mostíku P-120 je možné vyskúšať bungee jumping na gumenom lane do hĺbky 70 metrov
Najvyššia a najvyššie položená veža vám sprostredkuje autentický a zmysluplný zážitok z prírodných krás Vysokých Tatier a umožní spoznávať ich nezabudnuteľne podmanivé čaro v úplne novej dimenzii s využitím tých najmodernejších technológií. Na Štrbskom Plese už pre verejnosť otvorili 53-metrovú kontroverznú vyhliadkovú vežu. Je jednou z najvyšších v Európe. Stavba je umiestnená v Areáli snov v Mlynickej doline, jej kapacita je 492 osôb. Ambíciou projektu malo byť podľa popradskej spoločnosti sprístupniť a priblížiť výhľady aj pre tých, ktorým sú výhľady z tatranských štítov nedostupné.
História lanovky na Hrebienok Pozemná lanovka začala premávať v roku 1908, následne bola rekonštruovaná v rokoch 1951 a 1967. Lanovka v súčasnej zmodernizovanej podobe premáva od roku 2007. Trať má rozchod koľajníc 1000 mm. Rovnaký sa používa na zubačke, alebo na tatranských električkách. Trať lanovky na Hrebienok má dĺžku 1937 metrov, prekonáva prevýšenie 247 metrov. Za hodinu prepraví až 1600 osôb.
Vyberte sa s rodinou na výlet na druhý najvyšší štít Vysokých Tatier - Lomnický štít. Vyvezte sa nad oblaky a prežite neopakovateľné výhľady na okolité štíty najmenších veľhôr sveta. Vstúpte do kráľovstva ticha a oddýchnite si v štýlovej kaviarni Dedo. Z údolnej stanice v Tatranskej Lomnici vedie 4 miestna kabínková lanovka na medzistanicu Štart, odkiaľ Vás vyvezie nová moderná 15-miestna gondola na Skalnaté pleso, ktoré je vrcholovou stanicou a zároveň prestupnou stanicou na Lomnický štít. Odtiaľ Vás na štít vyvezie unikátna visutá červená lanovka, ktorá prekonáva 855 metrové prevýšenie a jazda trvá 8,5 minúty. Visutá lanovka z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít bola vybudovaná na popud riaditeľa Štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica Juraja Orságha, ktorý presadil výstavbu už v roku 1936. Slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1941. Trasa lanovky má dve časti: z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso s medzistanicou Štart, ktorá v minulosti plnila štartovaciu funkciu pre sánkarskú a bobovú dráhu ku Grandhotelu Praha. Zaujímavosťou je, že materiál na výstavbu lanovky bol na Skalnaté pleso dovezený koňmi, na Lomnický štít ľuďmi, ktorí na vrchol vyviezli takmer 300 ton materiálu do výšky 2 634 m. Lanovku stavalo približne 70 ľudí z Lendaku, Spišskej Belej a Kežmarku. Jedno montážne lano nieslo vo svojich rukách na štít 36 nosičov. Budovy lanoviek boli vytesané z kameňa použitého z neďalekého kameňolomu.