Donovaly
Chopok-Sever
Chopok-Juh
Kráľová hoľa
vyber si stredisko:
Z obce Donovaly sa vydáme po červenej turistickej značke smerom na juh asfaltovým chodníkom smerujúcim pod vrch Baník, a táto asfaltová cesta končí v obci Polianka, takže ďalej pokračujeme po zalesnenom svahu až po plošinu vrchu Barania hlava. Následne mierne zostúpime do Moštenického sedla. Ďalej nasleduje výstup na hôľny vrch Kečka. Cez hrebeň Starohorských vrchov postupujeme až po Hiadeľské sedlo. Značkovaný chodník pokračuje aj cez najvyšší vrch tohto pohoria Kozí chrbát. Po horskom hrebeni vystúpime vrch Prašivá, táto cesta nás zavedie z pásma lesa až do pásma kosodreviny a alpských lúk. Po zdolaní Chochule vystúpime na najvyšší bod tejto trasy, a to Veľkú Chochuľu, z ktorej následne zostúpime do Sedla pod Skalkou. Ďalej pokračujeme po chodníku stúpajúcemu na Veľkú hoľu, ktorej sa však vyhneme z pravej strany. Strmým chodníkom pokračujeme na Latiborskú hoľu, ktorá je posledným ťažším výstupom tejto časti túry. Zostupujeme smerom na Zámostskú hoľu, z ktorej zídeme po žltej značke do plytkého sedla. Nasleduje výstup na Ďurkovú a následný zostup do sedla Ďurkovej a po zelenej značke k útulni pod Sedlom Ďurkovej, ktorým končí prvá časť prechodu Nízkymi Tatrami.
Jasná Nízke Tatry ponúka veľký počet trás pre pešiu turistiku a treking s rôznymi úrovňami obtiažnosti, od náročných, kde sa vyžaduje určitý stupeň prípravy až po tie, ktoré sú určené pre rodiny s deťmi, prípadne začiatočníkov. Vyberte si podľa vašej fyzickej kondície a v prípade, že sa v horách necítite ako doma, využite služby horských vodcov, vďaka ktorým sa vaše aktivity v horách, stanú bezpečným dobrodružstvom. Ponúkame vám jednodňové ľahšie pešie horské túry i viacdňové stredne ťažké až ťažké vysokohorské túry.
O stavbe lanovky na Chopok sa začalo uvažovať po skončení 2. svetovej vojny. Naplánovaná bola dvojúseková trasa Koliesko–Luková–Chopok (dĺžka 1 145 a 1 090 m). Išlo o dvojsedačkovú lanovku s odpojiteľným závesom vyrábanú Transportou Chrudim v licencii VonRoll. Zvláštnosťou bolo, že cestujúci sedeli bokom k smeru jazdy. Prvý úsek bol uvedený do prevádzky v roku 1949, výstavba 2. úseku (na Chopok) prebiehala v rokoch 1952 – 1954, do prevádzky uvedená 29. augusta 1954[2] Vďaka rozvoju zimných športov na južných svahoch Nízkych Tatier sa zrodila unikátna myšlienka preklenúť hrebeň pomocou lanovky doplnením úsekov Srdiečko–Kosodrevina a Kosodrevina–Chopok. 1. úsek bol dokončený spoločne s 2. úsekom severnej vetvy v roku 1954, 2. úsek bol uvedený do prevádzky 29. augusta 1957[2]. K zdržaniu došlo kvôli právnym sporom Transporty Chrudim a firmy VonRoll kvôli (zo strany ČSSR pravdepodobne zámernému) nedodržiavaniu licenčných podmienok.[3] Okrem lanovky Koliesko–Luková–Chopok–Kosodrevina–Srdiečko bolo v stredisku (na severnej strane) postavených niekoľko ďalších lanoviek. Ich zoznam je uvedený nižšie. V roku 1979 (v plnej prevádzke od roku 1983) bola postavená lanovka Otupné–Brhliská, jediná kabínková lanovka v stredisku. Kabínky boli štvormiestne, pre svoj tvar nazývané „vajíčko“. Táto lanovka bola v roku 2009 nahradená novou lanovkou s osemmiestnymi kabínkami. Trasa bola predĺžená z 1 588 na 1 960 m až ku hotelu Grand (do priestoru pred obecným úradom). Nová lanovka má prepravnú kapacitu 2 400 os/h, čo je dvojnásobok kapacity predchádzajúcej lanovky. Hlavným dôvodom bolo zvýšenie bezpečnosti, prepravnej kapacity a pohodlia lyžiarov – údolná stanica lanovky je blízko jedného z hlavných parkovísk.[4] Všetky štyri úseky lanovky VonRoll boli v polovici 90. rokov zastarané a ich prevádzka bola medzi rokmi 1994 až 1998 postupne ukončená. 1. úsek južnej vetvy (Srdiečko - Kosodrevina) bol v roku 1994 nahradený štvrosedačkovou lanovkou. Podobne v roku 1997, po vyradení severnej vetvy lanovky (Koliesko - Luková - Chopok), bol 1. úsek na severnej strane nahradený štvorsedačkovou lanovkou. Po vyradení 2. úseku na južnej vetve v roku 1998 bol vrchol až do roku 2007 dostupný lyžiarskym vlekom len z južnej strany. V roku 2007 bol lyžiarsky vlek postavený aj zo severnej strany, čím sa vytvorilo provizórne prepojenie oboch lyžiarkych stredísk. Tento stav trval až do roku 2012, keď bol 1. decembra na severnej strane v oblasti Priehyba uvedený do prevádzky nový turniket. 20. decembra bola pridaná nová lanovka z južnej strany, čím bolo po 15 rokoch obnovené spojenie oboch strán Chopka lanovkami.
Návštevníkov z južnej horehronskej strany na Chopok 2024 m n. m. pohodlne vyvezú dve moderné kabínkové lanovky z údolnej stanice Krupová. Prestupná stanica je Kosodrevina, z ktorej pokračujete kabínkovou lanovkou priamo na Chopok 2024 m n. m.. Horehronie je kraj kde si oddýchnete! Krásne dlhé doliny, úžasné scenérie, čisté ovzdušie, pokojná atmosféra sú všade na okolo. Ideálne prostredie na letnú turistiku po množstve zaujímavých turistických trás. V prípade ak vás turistika neláka a chcete sa len tak kochať čarom prírody, ideálnym miestom pre vás je panoramatická reštaurácia Rotunda, ktorá okrem gastronomického zážitku ponúka skvelé výhľady z interiéru reštaurácie a taktiež z jej terasy, na ktorej je umiestnená socha Draka Demiána, ktorú určite musíte vidieť! Je totiž kúzelná, v hrdle jednej z dračích hláv sa nachádza medený zvonček, na ktorý keď zazvoníte, šťastie si privoláte! Na nástupnej stanici Kosodrevina si môžu milovníci dobrodružstva vypožičať horskú káru a vyskúšať tak adrenalínový zjazd z Kosodreviny na Krupovú. Trať je dlhá 2600 m a určená pre osoby staršie ako 12 rokov.
Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý sa práve v masíve Ďumbiera rozdvojuje a pokým východne smerujúce rameno zakončuje mohutná Štiavnica, juhovýchodne smerujúce rameno vedie cez Králičku do sedla Čertovica a pokračuje Kráľovohoľskými Tatrami. Severným smerom vybieha rázsocha Ludárovej hole. Severné svahy odvodňuje Bystrá a Ludárov potok, smerujúce Štiavnicou do Váhu, z južnej časti prúdi voda Bystriankou do Hrona. Na vrchole je vybudovaný železobetónový pylón a stojí tu veľký slovenský dvojkríž z dreva. V sedle pod Ďumbierom sa v nadmorskej výške 1 727,9 m n. m. nachádza Chata generála Milana Rastislava Štefánika s celoročnou prevádzkou. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.
Kráľova hoľa (nem. Königsberg) (1 946,1 m n. m.)je najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier. Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi. Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie. Pod Kráľovou hoľou pramenia najväčšie slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa. Zo Šumiaca vedie na vrchol k vysielaču horská asfaltová cesta (pre verejnú dopravu uzavretá), kde sa nachádza veľká obslužná budova. V jej priestoroch je otvorené aj malé núdzové útočisko pre turistov. Z účelovej budovy v Prednom sedle (ktorým vedie lesná cesta na vrchol) bola vybudovaná celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou.
Telgártska slučka je jednou z najkrajších stavieb na Slovensku. Úchvatné mosty sú skvostom slovenských železníc. Dva obrovské viadukty a tunel sú pýchou slovenskej architektúry. Priamo pod Kráľovou hoľou sa nachádzajú jedny z najkrajších technických pamiatok, akými sa Slovensko môže pýšiť. Dva mosty ako z iného sveta a k nim patriaci tunel ľudia poznajú pod názvom Telgártska slučka a mosty ako Chraomšský a Telgártsky viadukt. Cez všetky objekty prechádza železničná trať Červená skala - Margecany, vďaka čomu si môžeš stavby vychutnať priamo z nich. Mnoho ľudí si samotné stavby mýli a videlo ich len vďaka fotkám, kvôli čomu si myslí, že most je iba jeden. Sú dva. Ešte v 30. rokoch bolo spojenie medzi východom a zvyškom Slovenska na nedostatočnej úrovni. Existovalo len jediné železničné spojenie z Košíc, čo automaticky podnietilo výstavbu ďalších železničných tratí. Medzi nimi bola aj trať z Červenej skaly do Margecian. Stavba však rozhodne nebola jednoduchá, všetkému predchádzalo dlhé plánovanie. Výstavba novej železnice sa delila na tri časti. Najskôr sa mala zrekonštruovať stanica Červená skala a vybudovať novostavba železnice z Červenej skaly do obce Mníšek nad Hnilcom neďaleko Rožňavy. Nasledujúca časť pozostávala z rekonštrukcie železnice zo spomínaného Mníška nad Hnilcom až do Gelnice, no a poslednú časť tvorila revitalizácia trate z Gelnice až do Margecian, kde bola prestavaná aj budova železničnej stanice. Prestavať železnicu v okolí Telgártu však rozhodne nebolo jednoduché, v okolí je obrovské množstvo údolí, svahov, prudkých stúpaní a strání a vo finále sa rozhodlo, že bude najlepšie, keď železnica pôjde stále na rovnakej nadmorskej výške. Aspoň zhruba. Vznikli tak dva masívne viadukty, Telgártsky a Chramošský viadukt a k tomu ešte aj Telgártsky tunel, známy tiež ako Tunel Kornela Stodolu. Dlhý je až 1239 metrov a z celej trate je najdlhším. Chramošský viadukt je zas dlhý 113,6 metra, v najvyššom bode dosahuje 18 metrov. Celý "komplex" je dlhý až 2,3 kilometra.
mitope pola, © - 06/2021
