"this is just my training second website" - mitope pola

formuláre

niečo na vyplnenie


poteší, ak vyplníš a odošleš ...



niečo o kopcoch













Navyšší kopec tatier je:








Navyšší kopec Veľkej Fatry je:








čo máš najradšej:



Vysoké Tatry


Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. V roku 1949 boli vyhlásené za prvý národný park na Slovensku (TANAP) a roku 1993 boli spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za "Biosférickú rezerváciu Tatry". Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy (Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny (Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá (Štrbské pleso, Skalnaté pleso).


Nízke Tatry


Jasná Nízke Tatry ponúka veľký počet trás pre pešiu turistiku a treking s rôznymi úrovňami obtiažnosti, od náročných, kde sa vyžaduje určitý stupeň prípravy až po tie, ktoré sú určené pre rodiny s deťmi, prípadne začiatočníkov. Vyberte si podľa vašej fyzickej kondície a v prípade, že sa v horách necítite ako doma, využite služby horských vodcov, vďaka ktorým sa vaše aktivity v horách, stanú bezpečným dobrodružstvom. Ponúkame vám jednodňové ľahšie pešie horské túry i viacdňové stredne ťažké až ťažké vysokohorské túry.


Západné Tatry


Západné Tatry sa rozkladajú na ploche 400 km2 a sú druhým najvyšším horstvom na Slovensku. Najväčšia časť pohoria sa nachádza na Liptove, menšia časť na Orave a asi štvrtina územia v Poľsku. Hranicu s Vysokými Tatrami na východe tvorí Ľaliové sedlo, s Chočskými vrchmi na západe Suchá dolina a Hutianske sedlo. Vyznačujú sa výrazným, veľmi kľukatým hlavným hrebeňom v dĺžke 35 km, kde značná časť vrcholov má výšku nad 2000 m. Najvyšším vrcholom hlavného hrebeňa je Baníkov (2178 m) a najvyšší vrch Bystrá (2248 m) je necelý kilometer južne od hlavného hrebeňa. Turisticky najkrajšia a najpríťažlivejšia časť Západných Tatier sú Roháče na západnom okraji pohoria. Charakteristickými vrchmi podľa ktorých sú nazvané sú Ostrý Roháč (2084 m) a Plačlivé (2126 m) so svojimi divoko rozorvanými štítmi. Najkratší prístup je Roháčskou dolinou zo Zverovky.


Belianske Tatry


Pohorie tvorí výrazný 14 km dlhý vápencový hrebeň, tiahnuci sa vo východno-západnom smere, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. „Bod dotyku„ týchto geologicky odlišných horstiev je turisticky sprístupnené Kopské sedlo. Činnosť ľadovcov z pôvodného zaľadnenia Tatier Belianske Tatry takmer nepoznačila. Nenájdeme tu pre susedné horstvo tak charakteristické morény, skalné prahy, terasy, či mohutné rázsochy. Pozornosť však upúta krása vápencových a dolomitových stien so strmými trávnatými svahmi a bohatou vegetáciou. K dominantám výraznej západnej časti hlavného hrebeňa (po Široké sedlo) patrí Ždiarska vidla. Najvyšší vrchol Havran (2151,5 m) je podobne ako ostatné vrcholy turisticky nesprístupnený. Pohorie je významnou krasovou oblasťou.


Malá Fatra


Na sever od rieky Váh sa nachádza Krivánska Malá Fatra, ktorej veľká časť s rozlohou 22 630 ha je národným parkom. Pomenovaná je podľa najvyššieho vrcholu – Veľkého Kriváňa (1 708,7 m n. m.). Ohraničená je na východe riekami Váh a Orava a na západe riekou Varínka. Viac ako 280 značených chodníkov pre rodiny s deťmi i pre náročných turistov. 645 km cyklistických trás rôznej náročnosti. Krásna a na mnohých miestach nedotknutá príroda s bohatou faunou a flórou. Zaslúžene sa Národný park Malá Fatra radí medzi slovenské prírodné skvosty.


Veľká Fatra


Veľká Fatra v sebe skrýva množstvo krásnych zákutí a poskytuje krásne výhľady na okolitú krajinu. Najlákavejšími miestami asi každého pohoria je zdolanie hlavného hrebeňa. Inak to nie je ani u Veľkej Fatry, ktorý počas celej túry poskytuje nádherné pohľady na okolitú krajinu a susedné pohoria ako sú Nízke Tatry, Chočské vrchy, Malú Fatru a pri dobrej viditeľnosti Vysoké Tatry. Prevýšenie hlavného hrebeňa nad dolinami nie je veľké (600 – 900 m). Ktorýkoľvek bod hlavného hrebeňa je možné dosiahnuť pešou turistikou zo záverov dolín približne za 2-3 hodiny. Na poznávanie Veľkej Fatry slúži hustá sieť značených turistických trás. Nástupné trasy na hlavný hrebeň vedú väčšinou hlavnými dolinami (Gaderská, Necpalská, Belianska, Ľubochnianska dolina). Niektoré trasy vedú aj cez osobitne chránené územia, ako sú prírodne rezervácie, národné prírodné pamiatky, chránené areály a podobne.