Vrch krížna je mohutný hôľny vrchol a zároveň druhý najvyšší vrch Veľkej Fatry. Patrí medzi hlavné ciele turistov, ktorí sa v tomto pohorí pohybujú. Krížna leží v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, aj vďaka tomu ponúka nádherný kruhový výhľad. Za dobrého počasia vaše oči určite zazrú končiare Veľkej Fatry, Malej Fatry, Chočských vrchov, Západných a Nizkých Tatier, Poľany, Vtáčnika, Žiarskych i Kremnických vrchov. Samotný vrchol okrem neskutočného výhľadu ponúka aj ticho, pohodu a pravú hôľnu atmosféru. Tento vrch je typický svojimi horskými lúkami a na severovýchode je pokrytý súvislými porastmi kosodreviny. Počas zimy sú úbočia Krížnej mimoriadne lavinózne, a aj preto získal vrch prívlastok „matka lavín". Krížna je prístupná je zo všetkých smerov, najbližšie z obce Turecká, ktorá je cca 3 km od Starých Hôr. Na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Touto lokalitou prechádza aj Cesta hrdinov SNP.
Vrch Nová hoľa vo Veľkej Fatre je určite veľmi dobre známy najmä milovníkom zimných športov. Na jeho južných svahoch sa nachádza lyžiarske stredisko Park Snow Donovaly s niekoľkými zjazdovkami a lanovkami. Nová hoľa však neožíva iba počas zimy. Aj v lete má čo ponúknuť. Koniec koncov je súčasťou krásnej prírody pohoria Veľká Fatra. Cez vrchol vedie turisticky chodník na blízky vrch Zvolen, s ktorým patrí Nová hoľa k turisticky najobľúbenejším cieľom tejto časti pohoria. Vrchol Novej hole je hôľnatý, vďaka tomu ponúka krásne výhľady na panorámu Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, ktorých sa jednoducho nebudete vedieť nabažiť. V doline sa budú črtať roztrúsené strechy domčekov obce Donovaly. Výstup na Novú hoľu je nenáročný a počas letnej sezóny vám ho uľahčí aj hybridná lanovka Donovaly – Nová hoľa. Ak by vám sily ešte vystačili, v túre môžete pokračovať ďalej na spomínaný vrch Zvolen. Objavovať však môžete aj iné zákutia tejto lokality.
Výstupových trás na Novú hoľu je niekoľko. Značené turistické chodníky vedú z Donovál (cca 1.5 km) a Liptovských Revúc - časť Nižná Revúca (cca 7 km). Z Korytnice - kúpeľov a z Donovál vedie na vrchol aj značená cyklotrasa.
Ružomberok – Malinô Brdo sa nachádza v krásnom prostredí Veľkej Fatry v nadmorskej výške 545 až 1 209 m n. m. Je umiestnené asi 1 km od centra mesta Ružomberok v príjemnom prostredí Hrabovskej doliny. Stredisko Ski & bike family park Malinô Brdo je známe svojou výbornou geografickou polohou, pretože mesto Ružomberok leží na hlavnom cestnom turistickom ťahu Žilina – Vysoké Tatry. Pri apres ski bare je umiestnená nabíjačka na ebike. Je vyhľadávaným miestom oddychu nielen pre domácich návštevníkov, ale aj zahraničných turistov. Počas letnej sezóny môžete využiť 8-miestnu kabínkovú lanovku, ktorou sa vyveziete priamo do strediska Malinô Brdo. Okolie strediska ponúka výborné možnosti pre turistiku a cykloturistiku. Navštíviť môžete atraktívne destinácie, ako je drevená obec Vlkolínec (UNESCO), či podniknúť túru po hrebeni Veľkej Fatry smerom na Smrekovicu.
Medzi turistami, ktorí obľúbujú Veľkú Fatru, je vrch Ostrá veľmi známy a často spájaný aj s neďalekým vrchom Tlstá. Tieto dva očarujúce vrchy sú dominantou horného Turca. Oba vrchy ponúkajú vynikajúcu turistiku, ktorá osloví náročných i menej náročných turistov. Vrch Ostrá sa vyznačuje svojimi dvomi nápadnými skalnými vrcholmi – východný a západný. Oba vrcholy vám ponúknu prekrásne výhľady do diaľav. Celú Turčiansku kotlinu budete mať ako dlani. Vďaka skalnatým vrcholom a skalným vežičkám v ich bezprostrednej blízkosti patrí Ostrá medzi výnimočné a skutočne atraktívne vrchy, nakoľko sa väčšina vrchov vo Veľkej Fatre vyznačuje skôr hôľnatými vrcholmi. Na vrch Ostrá vedie niekoľko značených turistických chodníkov. Medzi turistami je obľúbeným východiskovým bodom obec Blatnica (cca 5 km). V horných úsekoch výstupu je trasa náročnejšia a aj preto je zabezpečená pomocnými reťazami a schodmi.
Kľak je so svojou výškou 1394 m najvyšším vrcholom turčianskej časti hrebeňa. Keďže sa naň usporadúva hviezdicový výstup, tak je logické, že má viacero prístupových trás. Okrem klasického prístupu červenou značkou po hrebeňovke, ktorá miestami pripomína solídny prales (z Ľubochne – 7 h aj cez Kopu, z chaty pod Borišovom – 5 h) sa dá hore vystúpiť zelenou alebo žltou z Nolčova (4 h, v sedle Príslop je možnosť prespania, viď diskusiu o prístrešku), najkratšou trasou po modrej z Podhradia (3 h), zelenou a žltou zo Sklabinského Podzámku (3,5 h), alebo posledná možnosť je málo používaná zelená z Ľubochnianskej doliny (2,5 h, ale ešte je potrebné myslieť na prechod dlhou dolinou). Ani jedna trasa turistovi nič nedaruje, keďže vrchol je kužeľovitý. Prudký výstup nás čaká z každej strany. Osobne chodím hore najčastejšie z Podhradia, pretože v druhej polovici vedie trasa prevažne horskými lúkami, ktoré sa zvykli kedysi spásať. A lúky môžem. Škoda, že pasenie ustalo a viac sa rozmohol divoký výrub lesov práve na turčianskej strane hrebeňa, čo na tom, že sa stále ide o ochranné pásmo národného parku, holorubov pribúda. Však hranica NP ide len po hrebeň. Cestou hore sa vždy teším, keď sa ocitnem na Košarisku, čo znamená, že ma čaká už len prudká lúka pod vrcholom a budem hore. Vrchol Kľaku je síce skalnatý, ale celkom rozložitý, takže nie je problém nájsť si pekné miestečko na sedenie a kochanie sa okolím. Okrem spomínaného hviezdicového výstupu je tu väčšinou minimum turistov, takže si tu užijú ľudia, ktorí vyhľadávajú tiché miestečká.